List pre moje deti
V júli zomrel môj otec. Nebolo to v súvislosti s covidom, hoci ten nám situáciu dosť skomplikoval. Diagnóza bola zlá, nečakaná a prebehlo to veľmi rýchlo. S otcom sme nikdy neboli veľkí komunikátori, nikdy sme neviedli debaty o živote, čo je dôležité, čo nie, na čom nám záleží. Ani jeden sme s tým nikdy nezačali. Niekde vnútri som však stále dúfal, že ten pravý čas ešte len príde, veď mal iba 77 rokov. A zrazu je neskoro. A tie debaty mi chýbajú. A chýba mi môj otec.